Kto by si myslel, ze Pink Cream 69 je cisto nemecka kapela, je na omyle. Vznikla v Nemecku, no jej clenovia su zo styroch krajin : Nemecko, Anglicko, Grecko a USA. V roku 1987 ju zalozil byvaly frontman kapely Andi Derris, ktory s nimi stihol nahrat tri albumy a prestupil do konkurencneho Helloweenu. Postu spevaka sa ujal David Readman a tato zmena kapele prospela. Upustili od tradicneho hard-rocku a znacne pritvrdili. Novy album sa nesie v znameni draveho prejavu a modernych prvkov. Je to mix medzi hard-rockom a heavy metalom spojeny velmi citlivo a vkusne. Prva polovica by sa dala prirovnat ku korenom kapely z cias Derrisa a v druhej sa snazili viac experimentovat. Album znie kompaktne, tempa sa striedaju a skladby nesplyvaju. O skvely uvod sa stara hymnicka kompozicia Children Of The Dawn. Po nej nasleduje rychla No Way Out so silnou energiou. Tretia Crossfire predstavuje typicky hard-rockovy song z osemdesiatych rokov odety v modernom sate. Nasleduju rychle skladby I´m Not Afraid a A New Religion. Piesen The Hour Of Freedom ma zvlastnu atmosferu a posobi velmi tajomne. V sedmicke Stop This Madness sa chlapci trochu pohrali so zvukom a vysledkom je najlepsia skladba albumu, chytlavy, energicky refren a vyborna insrumentalna pasaz, ktora potvrdzuje, ze sa jedna o zdatnych muzikantov. Po pomalej vsuvke Desert Land nasleduje bigbit ako remen v podobe skladby Out Of This World. Nasleduju songy v podobnom duchu It´s Just A State Of Mind, Wanna Hear You Rock a melodicka My Darkest Hour a dielo uzatvara pomala skladba Last Train To Nowhere. Mame pred sebou poctivy, muzikantsky vyzrety album plny napadov a je na skodu, ze kapela je stale nepravom podcenovana a hra stale druhe husle, pritom potencial ma na ovela vyssiu ligu.Hodnotenie 8,5/10
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára