Nestori klasickeho punk-rocku sa opat hlasia o slovo. Co ineho sa da cakat od tejto bandy ako tradicia... Kto by cakal nejake prevratne myslienky a oslnive napady je na nespravnej adrese. Bad Religion si udrzuju svoj standard a nesnazia sa byt za kazdu cenu originalni. Z albumu citit ukludnenie po predchadzajucich problemoch, ktore kapelu sprevadzali, a znie optimisticky a bezstarostne. Greg Graffin stale dobre frazuje, ale uz to nie je ten ukricany a energicky Graffin z osemdesiatych rokov. Prva polovica albumu posobi celkom slusne, tempa sa striedaju a songy su ako tak originalne. No druha cast splyva a casto je problem skladby rozoznat. Najlepsie piesne su podla mna Heroes&Martyrs s dobrymi gitarovymi riffmi a pomalsia Honest Goodbye s posobivym refrenom. Co dodat na zaver... Bad Religion boli jednou z kapiel, ktore spojili tradicny burlivy punk s pre radia prijatelnejsim punk-rockom a vyslapali cestu kapelam ako Green Day, ci Offspring a za celu svoju existenciu si urcite zasluzia uznanie. Teraz vyprodukovali pohodovy a vyzrety album, kde nechybaju typicke zborove vokaly, vesele skladby, ktore maju posluchacov hlavne bavit a o to kapele vzdy slo.Hodnotenie 7/10
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára