Vsetko sa to zacalo okolo mojich desiatich rokov ked sa mi zapacili ihlice na strikovanie... Niezeby som rad strikoval, ale ked som ich otocil opacne, boli z toho perfektne bubenicke palicky, ktorymi som mlatil do vsetkeho, co mi prislo pod ruku. Po case mi prestalo stacit len take obycajne vyklepkavanie a zatuzil som hrat na ozajstnych bubnoch. Zhodou nahod mal nas sused, ktory bol v mladosti bubenik, starsie bicie, ktore mi pozical. A tak som zacal cvicit... Neskor ma moja sestra, ktora bola v tom case ostrielanou klaviristkou, prihlasila na hudobnu skolu. Zaroven s tym prisli aj moje prve bicie, ktore boli sice stvorfarebne, ale boli moje. Na zakladke sme zalozili prvu kapelu, ktora sa skladala z dvoch muzikantov a jedneho prisediaceho konzultanta. Bol to taky punk rock, ktory sa velmi pocuvat nedal, ale s o to vacsim nadsenim sme ho hrali. Potom som sa nejakym sposobom ocitol vo Vinohraskej dychovke, s ktorymi som pobudol nejake 4 rok
y,precestoval som dost slovenskych miest,dokonca som sa s nimi dostal aj do Rakuska. Medzitym prisla kapela
Meteor - ano volali sme sa tak, no a co?? Dali sa tu dokopy siesti rovesnici, ktori mozno neboli ktovieaki muzikanti, ale boli sme perfektna partia. Piatocne a sobotnajsie skusky sa vzdy zmenili na vyjazdy do seredskych barov, jednoducho idylka... Hravali sme na svadbach, oslavach, roznych akciach, comu sme m
useli prisposobit aj repertoar, takze ziadny death metal to nebol. Neskor prisli mnohe personalne zmeny a prislo aj k zmene nazvu kapely. Po dlhom rozmyslani sa nakoniec schvalil nazov
Element (o nic lepsie ako Meteor, viem). Neskor, ked sme nacvili zopar rockovejsich kuskov, sme sa odhodlali vstupit do neprebadanych vod seredskej pop-music a vystupili sme v tom case povestom rockovom pube Africola. Na nase prekvapenie sme mali celkom uspech a o tyzden sme si to zopakovali ako hostia kapely Vox, na ziadost publika. Po dalsich uspesnych vystupeniach prisiel zlom, vsetci ostali namysleni, kazdy si myslel, ze je king a zacala prevladat zla atmosfera. Kapela sa zacala pomaly rucat, az prisiel definitivny rozpad. Kazdy to prezival po svojom a prisli na rad solove projekty :-), ktorym sa zacal kazdy venovat. Ja osobne som posobil v kapele, ktora hrala klasicky rock a skusali sme aj progresivne p
rvky, no doplatili sme na jedneho clena, ktory sa so svojim nastrojom velmi v laske nemal. Skupina zanikla a tak prisiel moj muzikantsky utlm.
Asi po styroch rokoch sa mi ozval kamos, ze hladaju basaka a ze ci by som nezaskocil. Predtym som basu v ruke drzal len pri obcasnych jam sessions v predoslych kapelach, takze sa mi ta myslienka zdala dost blazniva. No nakoniec ma ukecal
a tak som zacal drvit basu a hrat v kapele
L.P.S. Zahral som si s nimi zopar festivalov a bola to vyborna skusenost. To bola moja doterajsia hudobna put a ja pevne verim, ze som este v muzikantskom svete nepovedal posledne slovo...
styri odtiene zelenej...
