Pink Cream 69 - In10sity

Kto by si myslel, ze Pink Cream 69 je cisto nemecka kapela, je na omyle. Vznikla v Nemecku, no jej clenovia su zo styroch krajin : Nemecko, Anglicko, Grecko a USA. V roku 1987 ju zalozil byvaly frontman kapely Andi Derris, ktory s nimi stihol nahrat tri albumy a prestupil do konkurencneho Helloweenu. Postu spevaka sa ujal David Readman a tato zmena kapele prospela. Upustili od tradicneho hard-rocku a znacne pritvrdili. Novy album sa nesie v znameni draveho prejavu a modernych prvkov. Je to mix medzi hard-rockom a heavy metalom spojeny velmi citlivo a vkusne. Prva polovica by sa dala prirovnat ku korenom kapely z cias Derrisa a v druhej sa snazili viac experimentovat. Album znie kompaktne, tempa sa striedaju a skladby nesplyvaju. O skvely uvod sa stara hymnicka kompozicia Children Of The Dawn. Po nej nasleduje rychla No Way Out so silnou energiou. Tretia Crossfire predstavuje typicky hard-rockovy song z osemdesiatych rokov odety v modernom sate. Nasleduju rychle skladby I´m Not Afraid a A New Religion. Piesen The Hour Of Freedom ma zvlastnu atmosferu a posobi velmi tajomne. V sedmicke Stop This Madness sa chlapci trochu pohrali so zvukom a vysledkom je najlepsia skladba albumu, chytlavy, energicky refren a vyborna insrumentalna pasaz, ktora potvrdzuje, ze sa jedna o zdatnych muzikantov. Po pomalej vsuvke Desert Land nasleduje bigbit ako remen v podobe skladby Out Of This World. Nasleduju songy v podobnom duchu It´s Just A State Of Mind, Wanna Hear You Rock a melodicka My Darkest Hour a dielo uzatvara pomala skladba Last Train To Nowhere. Mame pred sebou poctivy, muzikantsky vyzrety album plny napadov a je na skodu, ze kapela je stale nepravom podcenovana a hra stale druhe husle, pritom potencial ma na ovela vyssiu ligu.

Hodnotenie 8,5/10

Bad Religion - New Maps Of Hell

Nestori klasickeho punk-rocku sa opat hlasia o slovo. Co ineho sa da cakat od tejto bandy ako tradicia... Kto by cakal nejake prevratne myslienky a oslnive napady je na nespravnej adrese. Bad Religion si udrzuju svoj standard a nesnazia sa byt za kazdu cenu originalni. Z albumu citit ukludnenie po predchadzajucich problemoch, ktore kapelu sprevadzali, a znie optimisticky a bezstarostne. Greg Graffin stale dobre frazuje, ale uz to nie je ten ukricany a energicky Graffin z osemdesiatych rokov. Prva polovica albumu posobi celkom slusne, tempa sa striedaju a songy su ako tak originalne. No druha cast splyva a casto je problem skladby rozoznat. Najlepsie piesne su podla mna Heroes&Martyrs s dobrymi gitarovymi riffmi a pomalsia Honest Goodbye s posobivym refrenom. Co dodat na zaver... Bad Religion boli jednou z kapiel, ktore spojili tradicny burlivy punk s pre radia prijatelnejsim punk-rockom a vyslapali cestu kapelam ako Green Day, ci Offspring a za celu svoju existenciu si urcite zasluzia uznanie. Teraz vyprodukovali pohodovy a vyzrety album, kde nechybaju typicke zborove vokaly, vesele skladby, ktore maju posluchacov hlavne bavit a o to kapele vzdy slo.

Hodnotenie 7/10

Poison - Poison´d!

Vyznamni predstavitelia hair-metalu prichadzaju s novym albumom. Nosic tvoria prevzate rockove skladby zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, s vyberom ktorych im pomahali samotni fanusikovia. Nahravky sa vyznacuju dobovym soundom a sviznym prevedenim, aj ked v niektorych skladbach by nebolo na skodu viac vlastnych aranzmanov. Specialna edicia albumu obsahuje aj bonus Sexy Back od Justina Timberlakea. Pridavam este playlist aj s povodnymi interpretmi. 1. Little Willy (Sweet) 2. Suffragette City (David Bowie) 3. I Never Cry (Alice Cooper) 4. I Need To Know (Tom Petty and The Heartbreakers) 5. Can´t You See (The Marshall Tucker Band) 6. What I Like About You (The Romantics) 7. Dead Flowers (Rolling Stones) 8. Just What I Needed (The Cars) 9. Rock And Roll All Nite (Kiss) 10. Squeeze Box (The Who) 11. You Don´t Mess Around With Jim (Jim Croce) 12. Your Mama Don´t Dance (Liggins and Messina) 13. We´re An American Band (Grand Funk Railroad) 14. SexyBack (Justin Timberlake).

Hodnotenie 6/10

Sum 41 - Underclass Hero

Partia pop-punkovych mladencov dorazila s novym albumom. Povodne som sa chcel rozpisovat o kazdej skladbe zvlast,ale v tomto pripade urobim vynimku. Vyzdvihnem len tie zaujimave miesta nahravky a aj tych je dost malo. Vacsina albumu sa nesie v monotonnom drveni styroch akordov (len v inom poradi) a rovnakym rytmom. Podme na samotne skladby. Prve tri piesne splynuli v jeden nudny celok, v ktorych mozeme pocut uz tisic krat pocute postupy. Track s cislom 4 Dear Father je cisty popik a s punkom vela spolocneho nema. Dalsia Count Your Last Blessings sa kalvirnou linkou napadne ponasa na kapelu Linkin Park, no nemozme jej upriet energickost a melodiu. Z dalsich skladieb by som spomenul King Of Contradiction, ktora je skvelym punkovym songom s naslapanym rytmom a posledne dve piesne So Long Goodbye a Look At Me s nadychom folku, za ktore by sa nemusela hanbit ani Joan Baez. Celkovo by som album zhodnotil ako velky vyskrab z minulych rokov a je jasne , ze americky pop-punk je pomaly na ustupe a kapelam uz dochadzaju napady (niezeby niekedy nejake mali).

Hodnotenie 4/10

Scorpions - Humanity Hour I

Novy album nemeckych hardrockovych veteranov je na svete. Preslo uz neuveritelnych 35 rokov od vydania ich prvej studiovej nahravky Lonesome Crow, no ist do hudobneho dochodku sa rozhodne nechystaju. Dokazuju to hned v prvej skladbe Hour I, kde nasadili svizne tempo a velmi dobre znie aj gitara. Druha The Game Of Life ma vsetky predpoklady stat sa hitom, je tu skvela melodia, zborove vokaly a skladba znie velmi kompaktne. We Were Born To Fly, to je nazov tracku s cislom 3, v ktorom zaujmu tvrde gitarove riffy a silny refren. Nasleduje pomalsi blok v podobe skladieb The Future Never Dies, ktora je typickym rockovym sladakom a You´re Lovin´ Me To Death s hymnickym refrenom. Ste pripraveny na poriadny rock? 3,2,1 a ideme na to! Vo vypalovacke 321 to chlapci skutocne roztocili, nechyba tu nic, co ma mat poriadny rockovy song, vyzdvihol by som hlavne nadupany rytmus a skvelu vsuvku, v ktorej sa gitarista a bubenik predstavili v skvelej forme. Dalsia piesen Love Will Keep Us Alive sa radi k tym pomalsim a sladsim veciam. V skladbe We Will Rise Again sa neda upriet snaha priblizit sa aj k mladsej generacii posluchacov. Nasleduju pomalsie piesne Your Last Song s uzasnou melodiou (viem, ze sa opakujem, no je to tak...) a Love Is War. Nasleduje skladba The Cross, kde svojim vokalom vypomohol frontman skupiny Smashing Pumpkins, Billy Corgan. Poslednu cast mozaiky diela tvori piesen s ponurou atmosferou Humanity. Je chvalyhodne, ze kapela nezaspala a snazi sa posuvat stale dopredu, no obcas by som vytkol prehnanu snahu o melodickost a striktne drzanie sa zabehanej sablony rockovych songov : sloha,refren, sloha, refren, solo ,refren ad zblblitum... Inak si myslim, ze je to velmi vydareny album a urcite ma co povedat aj mladsej generacii...

Hodntenie 8,5/10