Scorpions - Humanity Hour I

Novy album nemeckych hardrockovych veteranov je na svete. Preslo uz neuveritelnych 35 rokov od vydania ich prvej studiovej nahravky Lonesome Crow, no ist do hudobneho dochodku sa rozhodne nechystaju. Dokazuju to hned v prvej skladbe Hour I, kde nasadili svizne tempo a velmi dobre znie aj gitara. Druha The Game Of Life ma vsetky predpoklady stat sa hitom, je tu skvela melodia, zborove vokaly a skladba znie velmi kompaktne. We Were Born To Fly, to je nazov tracku s cislom 3, v ktorom zaujmu tvrde gitarove riffy a silny refren. Nasleduje pomalsi blok v podobe skladieb The Future Never Dies, ktora je typickym rockovym sladakom a You´re Lovin´ Me To Death s hymnickym refrenom. Ste pripraveny na poriadny rock? 3,2,1 a ideme na to! Vo vypalovacke 321 to chlapci skutocne roztocili, nechyba tu nic, co ma mat poriadny rockovy song, vyzdvihol by som hlavne nadupany rytmus a skvelu vsuvku, v ktorej sa gitarista a bubenik predstavili v skvelej forme. Dalsia piesen Love Will Keep Us Alive sa radi k tym pomalsim a sladsim veciam. V skladbe We Will Rise Again sa neda upriet snaha priblizit sa aj k mladsej generacii posluchacov. Nasleduju pomalsie piesne Your Last Song s uzasnou melodiou (viem, ze sa opakujem, no je to tak...) a Love Is War. Nasleduje skladba The Cross, kde svojim vokalom vypomohol frontman skupiny Smashing Pumpkins, Billy Corgan. Poslednu cast mozaiky diela tvori piesen s ponurou atmosferou Humanity. Je chvalyhodne, ze kapela nezaspala a snazi sa posuvat stale dopredu, no obcas by som vytkol prehnanu snahu o melodickost a striktne drzanie sa zabehanej sablony rockovych songov : sloha,refren, sloha, refren, solo ,refren ad zblblitum... Inak si myslim, ze je to velmi vydareny album a urcite ma co povedat aj mladsej generacii...

Hodntenie 8,5/10

Slovensky Raj 2007 Janka&Brano

moja tyzdnova nepritomnost bola zapricinena lozenim po horach, tu su nejake fotky...

Sucha Bela a jej najvacsi rebrik

tlacenica na rebrikoch

slnko sa prediera cez stromy

par kil navyse a nepresiel by som

uf, to je vyska!

styri odtiene zelenej...

este krok a letim...

po namahavej ture sme si dopriali zasluzeny odpocinok pri pivku s Matusom a Martinou

Moja (c)hudobna kariera

Vsetko sa to zacalo okolo mojich desiatich rokov ked sa mi zapacili ihlice na strikovanie... Niezeby som rad strikoval, ale ked som ich otocil opacne, boli z toho perfektne bubenicke palicky, ktorymi som mlatil do vsetkeho, co mi prislo pod ruku. Po case mi prestalo stacit len take obycajne vyklepkavanie a zatuzil som hrat na ozajstnych bubnoch. Zhodou nahod mal nas sused, ktory bol v mladosti bubenik, starsie bicie, ktore mi pozical. A tak som zacal cvicit... Neskor ma moja sestra, ktora bola v tom case ostrielanou klaviristkou, prihlasila na hudobnu skolu. Zaroven s tym prisli aj moje prve bicie, ktore boli sice stvorfarebne, ale boli moje. Na zakladke sme zalozili prvu kapelu, ktora sa skladala z dvoch muzikantov a jedneho prisediaceho konzultanta. Bol to taky punk rock, ktory sa velmi pocuvat nedal, ale s o to vacsim nadsenim sme ho hrali. Potom som sa nejakym sposobom ocitol vo Vinohraskej dychovke, s ktorymi som pobudol nejake 4 roky,precestoval som dost slovenskych miest,dokonca som sa s nimi dostal aj do Rakuska. Medzitym prisla kapela Meteor - ano volali sme sa tak, no a co?? Dali sa tu dokopy siesti rovesnici, ktori mozno neboli ktovieaki muzikanti, ale boli sme perfektna partia. Piatocne a sobotnajsie skusky sa vzdy zmenili na vyjazdy do seredskych barov, jednoducho idylka... Hravali sme na svadbach, oslavach, roznych akciach, comu sme museli prisposobit aj repertoar, takze ziadny death metal to nebol. Neskor prisli mnohe personalne zmeny a prislo aj k zmene nazvu kapely. Po dlhom rozmyslani sa nakoniec schvalil nazov Element (o nic lepsie ako Meteor, viem). Neskor, ked sme nacvili zopar rockovejsich kuskov, sme sa odhodlali vstupit do neprebadanych vod seredskej pop-music a vystupili sme v tom case povestom rockovom pube Africola. Na nase prekvapenie sme mali celkom uspech a o tyzden sme si to zopakovali ako hostia kapely Vox, na ziadost publika. Po dalsich uspesnych vystupeniach prisiel zlom, vsetci ostali namysleni, kazdy si myslel, ze je king a zacala prevladat zla atmosfera. Kapela sa zacala pomaly rucat, az prisiel definitivny rozpad. Kazdy to prezival po svojom a prisli na rad solove projekty :-), ktorym sa zacal kazdy venovat. Ja osobne som posobil v kapele, ktora hrala klasicky rock a skusali sme aj progresivne prvky, no doplatili sme na jedneho clena, ktory sa so svojim nastrojom velmi v laske nemal. Skupina zanikla a tak prisiel moj muzikantsky utlm.
Asi po styroch rokoch sa mi ozval kamos, ze hladaju basaka a ze ci by som nezaskocil. Predtym som basu v ruke drzal len pri obcasnych jam sessions v predoslych kapelach, takze sa mi ta myslienka zdala dost blazniva. No nakoniec ma ukecal a tak som zacal drvit basu a hrat v kapele L.P.S. Zahral som si s nimi zopar festivalov a bola to vyborna skusenost. To bola moja doterajsia hudobna put a ja pevne verim, ze som este v muzikantskom svete nepovedal posledne slovo...

Dream Theater - novy videoklip

Kapela nakrutila videoklip k skladbe Constant Motion a mozete ho vidiet tu

Bon Jovi - Lost Highway

Svetlo sveta uzrel novy album rockovej legendy. Na novy pocin skupiny som bol skutocne zvedavy, no moje sklamanie bolo naozaj velke. Ze Bon Jovi uz nie je to co byval, bolo zname uz davno, ale toto som necakal. Hned prva skladba Lost Highway naznacuje, ze tu nieco nesedi... Rytmus celkom v pohode, melodiu som zniesol, ale to fidlikanie husiel (alebo co to je) v pozadi ma dostalo. A keby nebolo gitaroveho sola, tak ani neviem, ze gitarista v kapele posobi. Druha Summertime celkom ujde, aj ked viac stavy by skladbe neuskodilo. Nahravka pokracuje vcelku vydarenym sladacikom (You Want To) Make A Memory. V dalsej piesni Whole Lot Of Leaving prepuklo country besnenie clenov kapely uz naplno. Pre istotu som pozrel na CD, ci pocuvam spravny album, no v tom problem nebol... Huraaa gitara... Ano v skladbe We Got It Going On konecne prisiel ten spravny rockovy sound, podporeny vybornym zborovym refrenom. Skladby Any Other Day, baladicka Seat Next To You a sladka Everybody´s Broken, tvoria spolahlivu vypln, v ktorych sa nic nepokazilo, no netreba cakat nic svetoborne. Melodicka The Last Night znie romanticky a pohodovo. Duet so spevackou LeAnn Rimes Til We Ain´t Strangers Anymore, zaujal silnym refrenom a prijemnou atmosferou. Bodku za albumom davaju svizne skladby One Step Closer a I Love This Town v style Nashvillskeho country. Celkovo by som album hodnotil styrmi bodmi z desiatich. Jeden bod by som dal za rockovy zvuk, ktory sa kde tu vyskytne, druhy za melodickost piesni a vcelku vydarene gitarove sola, treti uz len preto, ze je to Bon Jovi a stvrty za...za...za...no co, to si uz nemozem dat bod len tak? Z pohladu rockoveho fanusika je to uplny prepadak, na ktory bude chciet co najskor zabudnut, no z pohladu nezainteresovaneho posluchaca to moze byt celkom pohodovy album.

4/10

NHL 08

Pripravy na NHL 08 su v plnom prude, tu je zopar screenov...

Megadeth - United Abominations

Novinka formacie okolo Davea Mustainea je na svete. Zvysok kapely sa opat pomenil a tvoria ju: Glen Drover - gitara, James LoMenzo - basa, Shawn Drover - bicie. Album zacina pompeznou vypalovackou Sleepwalker, ktora nikoho nenecha na pochybach, ze to chlapci myslia vazne. Washington Is Next! - to je nazov druheho tracku so silnou melodiou a vybornymi aranzmanmi a ma z albumu asi najvacsie hitove ambicie. V piesni Never Walk Alone...A Call To Arms a titulnej United Abominations sa skupina vracia ku korenom svojej tvorby. Piata Gears Of War zaujme predovsetkym prepracovanym a gradujucim gitarovym solom. Blok skladieb Blessed Are The Dead a Pray For Blood posobi tak trochu monotonne a patri k tym slabsim miestam nahravky. Prerabka skladby A Tout Le Monde z albumu Youthanasia (1994), kde pribudol zensky vokal, znie celkom zaujimavo. Zvysok nahravky tvoria svizne skladby Amerikhastan, You´re Dead a zaverecna Burnt Ice, v ktorej sa vyblaznili hlavne gitaristi Mustaine s Droverom. Osobne by som album United Abominations zaradil niekde uprostred tvorby skupiny. Dufam, ze sa kapele podari este niekedy priblizit k veldielam, akymi boli Countdown To Extinction (1992), ci Cryptic Writings (1997). Tento pokus im rozhodne nevysiel...

Hodnotenie : 6,5/10