
Mame tu dalsi album od rockoveho klasika
Don-a
Dokken-a a jeho bandy. Desiaty studiovy pocin vychadza po styroch rokoch.
Zacina sa rytmickou a melodickou hitovkou
Standing On The Outside, s vybornymi vokalnymi partmi. V druhej skladbe
Give Me The Reason, sa mierne pritvrdi a do poredia sa dostava basa so zaujimavym plechovym zvukom. Nasledujuca vec
Heart To Stone ma temnu atmosferu a spev miestami pripomina
Klaus-a
Meine-ho zo
Scorpions. Vyborne bicie a tvrde riffy, to je skladba cislo 4
Disease. Cez sladku baladu
How I Miss Your Smile, ktora ale znie dost lacno, sa dostavame k ponurej vecicke
Oasis.

Nasleduje riadna vypalovacka
Point Of No Return, so sikovnym gitarovym solom. Prichadza dalsia pomala piesen
I Remember a tentokrat urcite vydarenejsia. Po rytmickej a melodickej skladbicke
Judgment Day, prichadza najsilnejsia kompozicia albumu
It means, s tvrdymi gitarami a orientalnymi zvukmi. V refrene sa uberie z pary a do popredia sa dostava jemna melodia podporena dokonalymi viac hlasmi. O zaver nahravky sa staraju skladby
Release Me v strednom tempe a svizna
This Fire, ktora znie ako jedna z lepsich veci Joe-a Satriani-ho.
Novy album
Dokken-u je na vybornej instrumentalnej urovni, znie energicky a dokazuje, ze pani sa do stareho zeleza rozhodne nechystaju a treba s nimi do buducnosti pocitat.
Hodnotenie 8/10
www.dokken.net